Mnohí iste vedia aj prostredníctvom médií, že v jednom bratislavskom obchodnom centre pri letisku sa v piatok na pravé poludnie začala charitatívna akcia 7 dní a 7 nocí na bežiacom páse. Ultramaratónec Jozef Rajchl sa pokúša o prekonanie Guinnessovho rekordu, beh je zároveň podporou pre charitatívnu neziskovú organizáciu Detský hospic Plamienok.
Úmyslom nie je robiť niekomu reklamu. Benefit z tejto akcie nebude ohromujúci, nejde totiž ani o súťaž krásy, či zápas futbalových, hokejových alebo hudobných hviezd. Bude skôr symbolický. Je však vyjadrením vrúcnej vďaky všetkým ľuďom, ktorí akýmkoľvek spôsobom podporia túto akciu, aby Plamienok mohol horieť a mohol aspoň pomôcť, keď už nemôže zachrániť. Pomáha rodinám, aby mohli so svojimi životnými pokladmi prežiť zostávajúce chvíle života čo najkvalitnejšie. Ĺuďom, ktorí ten poklad stratili, pomáha prekonávať najťažšie okamihy života.
Oheň plamienka je malý, treba ho chrániť dlaňami. Stáva sa, že zhasne. Nezhasnú však srdcia, ktoré pomohol zapáliť. Teší ma, že plamienky v mnohých ľuďoch horia a horí aj Plamienok. Ak máte chuť, môžete sa v "spomínanom" centre pristaviť. Na druhom bežiacom páse sa môžete zapáliť. Nebojte sa, nemusíte byť žiaden bežecký talent, ani mať ideálnu postavu. Rýchlosť pásu sa dá nastaviť od veľmi pomalého kroku až po šprint a dá sa neustále meniť, spomaľovať, zrýchľovať, verte mi, že sa aspoň trošku zahrejete. Môžete tak urobiť do 18. januára do 12.00 hodiny.
Prišli aj deti, veľa detí. Bolo vidieť, že ich teší, že za každý svoj kilometer ubehnutý na páse dostanú nevyliečiteľne choré deti 30,- Sk. Podporili tým Detský hospic Plamienok, pochodeň má nasledovníkov...
Keď už na tom páse budete a budete kráčať či bežať, môžete len tak z dlhej chvíle porozmýšľať nad výrokom z webovej stráky Plamienka, že: "Milovať vždy znamená riskovať stratu."
Komentáre
a zase slzy..a slzy..a slzy..
Ellie,
asi tak..ale..čo s tym?..nemilovat?..
Určite nie,
ludia by prestali byť ludmi..a tak sa nadalej nechaju trápiť..a trápia inych..
Fajn článoček...
Ellie,
maco..to nie..to určite nie..
Ellie,
Straty nás sprevádzajú celý život...
Maco, pekne napísaný príspevok, nielenže chytí za srdiečko už pri čítaní, ale prinútil ma zamyslieť sa i nad ďalšími súvisiacimi skutočnosťami...
Áno, Rea,
Ja to mam zo svojej chalupky pod horou síce ďaleko...
Zuzka,
Macik, pridavam sa k rozpravkarke,
Mas pravdu, taketo akcie, ktore maju hlboky zmysel, su len na okraji a sutaze miss, models a podobne, bez ktorych sa da zit, su zavalene mozstvom sponzorov a tym aj financii, ktore by tak velmi pomohli inym.
Ale u ludi to tak proste chodi ...
Nuž, ja si idem hľadať nejaký ten bežiaci pás...
Tu na severe by sme tiež potrebovali nejakú podobnú akciu. Neviete o niečom?
maco :)
keby sme o svoju lásku nemali strach, asi by sme si v istej chvíli ani neuvedomili jej vzácnosť, nevnímali ju ako dar, ktorý nie je (vraj) taký samozrejmý :) ...
no verím, že láska sa môže týkať všetkých ľudí na zemi...aj tých, ktorí v ňu neveria...
pekný dník prajem
Rozprávarka
Hanka,
O tej druhej otázke radšej pomlčím, aj keď do nej trošku vidím...:-((
Česť, ktorí pomôžu !
Macík, Diuška má pravdu.
Veľmi by som si želala, aby tých Plamienkov dnes horelo veľa. Tak rozmýšľam aj nad inou alternatívou. Keď plamienok, tak plamienok. Idem zapáliť sviečku.
si nas hrdina:)
Predcasny odchod deti je to najbolavejsie, co poznam...nemaju svoj ucet, ci cislo na sms? Aby som aspon trosku pomohla plamienku, ked nie je v mojich silach pomoct inak.
Dakujem Ti , ze si nesklamal nase farby...
Zuzka,
Diuš, Zuzka a ostatní: Spriaznenosť a spolupatričnosť nepoznajú vzialenosť a nemajú ani kalendár. Sú vítané v každom čase a na každom mieste. Je výborné, že ste tam, kde ste, práve tam Vás ľudia potrebujú...
A ešte niečo pre Rusalôčku.
Vďaka rozprávkarka :-)
Ale tým detičkám v hospicoch plamienok dohasíne nezvratne...
A v ľuďoch je tak málo pochopenia práve preto, že si kladú otázku a načo, keď už je to i tak zbytočné? Stretla som sa s tým, preto o tom píšem. Ľudia nechcú hospice, lebo hospic je pre nich synonymom smrti.
Ale plamienok môže dohoreivať spolu s otatnými plamienkami v tichu a objatí lásky... v dlaniach milujúcich a obetujúcich sa...
Možno by si mohla o tých dlaniach, v ktorých plamienky života dohasínajú... o srdciach, ku ktorým tie dlane patria...
Poznáš tú Válkovú? Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať...
Poznám :-)
Veľakrát je to práve strach z nej, ktorý sa ju snaží ukryť kdesi do kúta... :-(
Dievčatá,
Rusalka, sú veci, ktoré asi v živote nikdy nepochopím, čo sa ako budem usilovať. Patrí medzi ne odmietanie hospicov v blízkosti ľudí, obce... nemám slov, ani to nebudem rozoberať...:-(((
Dievčatá, kým som dopísal,
Macik, Rusalka...
Macko,
Neviem, cim to je, mozno sa ludia, ktorym je dobre nechcu pozerat na tych druhych... Obavaju sa, ze by sa v nich nieco pohlo? Alebo su to ludia, ktori sa chcu divat len na podobnych sebe?
Nastastie su aj ludia, ktori maju citlive srdce a chcu nieco urobit, klobuk dole pred nimii, zacnu, neboja sa polien pod nohami a nadchnu postupne dalsich a dalsich...verim, ze plamienok nezhasne ale sa rozhori viac a viac...
NIkto nevieme dna ani hodiny...
Zuzka, Hanka, Rusalka,
Uisťujem Vás, že nemal som z toho žiadne nočné mory. Aj keď som sa toho všetkého zúčastňoval, s myšlienkou na smrť som nežil. Ani iný mladý chlapec či dievča. No asi sa dostalo niečo do človeka, čo začalo rezonovať až neskoršie, dávno v dospelosti. Zanechalo to však v človeku úctu k tomu úžasnému majestátu, akým smrť nesporne je.
Macko, bolo to tak,
Suhlasim vsak s tym, aby ludia zomierali pri niekom blizkom, aby ten prechod mohli zvladnut lahsie, s pocitom, ze nie su sami...
Ani ja nemám možnosť zapáliť sa na páse,
Mišo,
Článok je iba chabou indíciou napísaný tak, ako som si myslel, že môže splniť svoj účel.
maco
je to krásny článok...len mi je smutno, že nie som doma....
Viki,
Buď zdravá!
Macko, ja som si musela odskočiť na dve rodinne návštevy...
Zuzka,
O tých odchodoch najbližších osôb by sme vedeli písať asi dlhé spomienky, určite sa na blogu k podobným témam dostaneme.
Človeku je ľúto každého odchodu blízkej či vzdialenej osoby, dieťaťa však najväčšmi. Bolí ho to aj vtedy, ak ide o úplne neznáme dieťa. Vie si totiž predstaviť tú úžasnú bolesť nad stratou človiečika, ktorý mnohokrát ešte ani nezačal žiť a už je nútený z tohoto sveta odísť. Preto ma to zaujalo a uviedol som k tomu malý príspevok.
Nuž, o tom ,,oberaní" niečo viem...
Všetkým,
hľadala som rozprávkarku, a google mi našlo toto.. náhoda?..
a ešte ten dátum.. tss..
tak jo.. život ide ďalej..